0 
0 
Damian Tuset Varela: Začiatkom tohto roka španielsky televízny program ukázal, že niekoľko ľudí počúvalo digitálne stvárnenie hlasov svojich zosnulých príbuzných, ktoré vygenerovala umelá inteligencia zo skutočných zvukov.
Vyvolalo to širokú diskusiu vo verejnej aj profesionálnej sfére, keďže tieto rekreácie nielen napodobňovali hlasy blízkych, ale kládli aj dojímavé, evokujúce otázky, vyvolávajúce intenzívne emocionálne reakcie.
Tento fenomén, ktorý bol nazvaný „digitálne vzkriesenie“, zahŕňa použitie pokročilej technológie AI na opätovné vytvorenie určitých aspektov zosnulých jednotlivcov, ako je ich hlas alebo fyzický vzhľad.
Aj keď to môže poskytnúť chvíľkové pohodlie, takáto prax otvára množstvo hlbokých debát na etických, filozofických a právnych frontoch.
Riziko vytvorenia falošných spomienok
Hlavným z filozofických dôsledkov digitálneho vzkriesenia je to, že spochybňuje, čo v skutočnosti znamená „byť“. Obnovením hlasu alebo podoby niekoho, kto zomrel, by sme mohli veriť, že nejakým spôsobom predlžujeme jeho existenciu, alebo možno, že jednoducho vytvárame jeho tieň, ktorému chýba podstata.
Podstatou ľudskej bytosti je však nepochybne viac ako len súbor naprogramovaných odpovedí či obraz na obrazovke a zdá sa nepravdepodobné, že digitálna simulácia dokáže zachytiť hĺbku a jedinečnosť prežívanej skúsenosti, emócií a myšlienok človeka.
Dôležitú úlohu tu zohráva pamäť. Digitálne vzkriesenie možno vnímať ako pokus o uchovanie pamäti, udržanie prítomnosti tých, ktorých sme stratili.
Ľudská pamäť však nie je statická – je…
Originál článok: https://anomalien.com/reviving-the-dead-with-ai-is-digital-resurrection-ethical/
Zdroj : anomalien.com
Obrázok zdroj:anomalien.com a pixabay.com
Average Rating