S manželom Martinom sme sa stretli v Bruseli v roku 2012, keď som mu doslova stúpila na nohy na farmárskom trhu v mojom susedstve. V tom čase som pracoval ako bezpečnostný manažér v centrále NATO a on bol na služobnej ceste z domova v Holandsku.
O tri dni neskôr sme išli na prvé rande. O päť týždňov neskôr som sa presťahoval do Washingtonu, DC, aby som prevzal miesto v Pentagone. Takmer po roku a pol sme sa rozhodli, že sa vezmeme a on sa ku mne pripojí v DC
Ako záložný dôstojník námornej pechoty som využil výhody pôžičky VA a v roku 2014 sme si kúpili malý dom. V roku 2016 sme si tam priviezli našu novonarodenú dcéru.
Ale vždy sme vedeli, že sa chceme nakoniec vrátiť späť do Európy.
Nájdenie „toho“ v Bruseli
Keď vypukla pandémia, dalo nám to čas zastaviť sa a naplánovať si dlho očakávaný návrat do Európy.
Chceli sme byť kúsok autom od mojich svokrovcov v rodnom meste môjho manžela v Rotterdame, keď starnú. Nakoniec sme si vybrali Brusel, hlavné mesto Belgicka a administratívne centrum Európskej únie. Spočítali sme to mohli by sme tam žiť za menej ako DC alebo a Holandskoa je to len 90 minút od Rotterdamu.
Pomohlo mi, že som už mal aj v Bruseli pevnú sieť priateľov.
Jessica nazýva Martina svojím „90-dňovým snúbencom“.
S láskavým dovolením Jessicy van Dop DeJesus
V roku 2021 sme predali náš domov v DC za 899 000 dolárov – 67,7 % nárast v porovnaní s tým, čo sme za to zaplatili. A po roku prenájmu v Bruseli sme začali hľadať miesto na kúpu. Naše dve hlavné požiadavky: Škola našej dcéry musí byť v pešej vzdialenosti a musí mať dostatočne veľký vonkajší priestor na jedenie vonku.
Šesť mesiacov a 20 bytov v našom hľadaní sme nakoniec našli „ten“ v Saint Gilles, štvrti južne od centra mesta, kde som predtým býval.
Zamiloval som sa do 14-stopových stropov, secesného…
Čítať ďalej..
Zdroj: https://www.cnbc.com/2024/05/04/mom-and-family-left-the-us-and-moved-to-brussels.html
Obrázok zdroj: cnbc.com
Average Rating