Ako Uber a koncertná ekonomika zmenili spôsob, akým žijeme a pracujeme

Práca na koncertoch predchádzala internetu. Okrem tradičných foriem samostatnej zárobkovej činnosti, ako je inštalatérstvo, sa ponuky ad-hoc služieb už dlho nachádzajú v Zlatých stránkach a inzerátoch v novinách a neskôr Craigslist a Backpage, ktoré ich nahradili. Nízkonákladový širokopásmový internet umožnil rozšírenie počítačových platforiem koncertov ako Mechanical Turk, Fiverr a Elance, ktoré takmer každému ponúkli nejaké vreckové navyše. Keď sa však smartfóny rozbehli, všade mohla byť kancelária a všetko mohlo byť koncertom – a tak sa zrodila koncertná ekonomika.

Možno to bol sútok technologického pokroku a širokej finančnej úzkosti z recesie v roku 2008, ale vyhliadky boli zlé, ľudia potrebovali peniaze a mnohí nemali žiadnu slobodu rozhodovať o tom, ako. Bola to tá istá éra, v ktorej sa rozšírilo slovné spojenie „ekonomika zdieľania“ – naraz predávané ako protilátka proti nadmernej spotrebe, ale táto sloboda vlastníctva bola v rozpore s ešte znepokojivejšou komoditizáciou akejkoľvek zručnosti alebo majetku. Zo všetkých spoločností, ktoré využili túto klímu, žiadna nešla ďalej alebo sa nedržala tvrdšie ako Uber.

Uber sa stal neslávne známym tým, že sa železničnou dopravou dostal na nové trhy bez toho, aby získal súhlas regulačných orgánov. Svoju povesť korporátneho „ne'er-do-well“ si upevnila byzantským škandálom, aby sa vyhla regulačnej kontrole, niekoľko menších nad súkromím používateľov a minimálne výhodnými príplatkami, ako aj internou reputáciou sexuálneho obťažovania a diskriminácie. . Na začiatku spoločnosť využívala svoje hlboké rezervy rizikového kapitálu na dotovanie svojich vlastných jázd, čím pohltila tradičný priemysel kabín na danom trhu, len aby nakoniec zvýšila ceny a pokúsila sa minimalizovať platy vodičov, keď dosiahla dominantné postavenie. Tie isté rezervy boli vynaložené agresívnym náborom vodičov s bonusmi za registráciu a presviedčaním, že by mohli byť ich vlastným šéfom.

Samostatná zárobková činnosť má nádych niečoho oslobodzujúceho, ale Uber efektívne premenil tradične zamestnanecký priemysel na dodávateľský. To znamenalo, že jednou z prvých obetí boomu zdieľaných jázd boli medailóny taxíkov. Po celé desaťročia taxikári v mnohých krajinách považovali tieto licencie za dôchodkové plány, pretože ich mohli predať nováčikom, keď nadišiel čas na zavesenie. Ale z veľkej časti kvôli prílevu služieb zdieľania jázd hodnota medailónov za posledné desaťročie prudko klesla – napríklad v New Yorku klesla hodnota medailónu z približne 1 milióna dolárov v roku 2014 na 100 000 dolárov v roku 2021. To je v tandeme s poklesom zárobkov, takže mnohí sa snažia splatiť obrovské pôžičky, ktoré si vzali na kúpu medailónu.

Niektoré jurisdikcie sa snažili kompenzovať tento kolaps hodnoty medailónov. Quebec v roku 2018 prisľúbil 250 miliónov CAD na kompenzáciu taxikárov. Iné regulačné orgány, najmä v Austrálii, uplatňovali poplatok za jazdu na služby zdieľania jázd ako súčasť úsilia nahradiť taxislužby a odškodniť držiteľov medailí. V každom z týchto prípadov znášali bremeno dopadu na držiteľov medailí daňoví poplatníci a jazdci, nie spoločnosti poskytujúce spolujazdu.

Spočiatku to boli len taxikári, ktorí boli zranení, ale v priebehu rokov vyschla aj kompenzácia pre túto novú triedu vodičov aplikácií, ktorí nie sú zamestnancami. V roku 2017 spoločnosť Uber zaplatila 20 miliónov dolárov za urovnanie obvinení Federálnej obchodnej komisie, že použila falošné sľuby o potenciálnych zárobkoch, aby nalákala vodičov, aby sa pripojili k jej platforme. Koncom minulého roka sa Uber a Lyft dohodli na zaplatení 328 miliónov dolárov vodičom v New Yorku po tom, čo štát vykonal vyšetrovanie krádeže miezd. Dohoda tiež zaručila minimálnu hodinovú sadzbu pre vodičov mimo mesta New York, kde už vodiči podliehali minimálnym sadzbám podľa pravidiel komisie Taxi & Limousine Commission.

Mnoho vodičov zdieľaných spolujazdcov tiež hľadalo uznanie ako zamestnancov a nie ako dodávateľov, takže môžu mať konzistentnú hodinovú mzdu, odmeňovanie nadčas a výhody – úsilie, proti ktorému bojujú spoločnosti ako Uber a konkurenčný Lyft. V januári ministerstvo práce vydalo konečné pravidlo, ktorého cieľom je sťažiť spoločnostiam s koncertnou ekonomikou klasifikáciu pracovníkov ako nezávislých dodávateľov a nie ako zamestnancov. EÚ tiež zvažuje dočasnú dohodu o reklasifikácii miliónov pracovníkov aplikácií na zamestnancov.

Samozrejme, čiastočná erózia trhu práce celého odvetvia nebola vždy konečným cieľom. V jednom momente chcel Uber vynulovať náklady na prácu tým, že sa úplne zbaví vodičov. Plánovala to urobiť zavedením flotily samoriadiacich vozidiel a lietajúcich taxíkov.

„Dôvod, prečo by Uber mohol byť drahý, je ten, že neplatíte len za auto, ale platíte aj za druhého chlapíka v aute,“ povedal bývalý generálny riaditeľ Travis Kalanick v roku 2014, deň po tom, čo Uber navrhol, aby vodiči mohli zarobiť 90 000 dolárov za kus. rok na platforme. „Keď v aute nie je žiadny iný frajer, náklady na odvoz Uberom kamkoľvek sú lacnejšie ako vlastníctvo vozidla. Kúzlo v tom teda spočíva v tom, že v podstate znížite náklady pod cenu vlastníctva pre každého a vlastníctvo auta zmizne.“ „

Veľké plány automatizácie Uberu však nefungovali podľa predstáv. Spoločnosť pod vedením súčasného generálneho riaditeľa Dara Khosrowshahiho koncom roka 2020 predala svoje samoriadiace auto a lietajúce taxíky.

Úspech Uberu mal aj účinky druhého rádu: napriek obchodnému modelu, ktorý je najlepšie opísať ako „podpáliť peniaze, kým sa nevytvorí monopol“ sa zrodilo množstvo startupov, ktoré si vzali podnety od Uberu alebo sa vyslovene prezentovali ako „Uber pre X.“ Iste, môžete nájsť ubytovanie na Airbnb alebo Vrbo, ktoré je krajšie a lacnejšie ako hotelová izba. Štúdie však ukázali, že takéto spoločnosti poškodili cenovú dostupnosť a dostupnosť bývania na niektorých trhoch, pretože mnohí majitelia nehnuteľností a developeri nehnuteľností sa rozhodli pre ziskovejší krátkodobý prenájom namiesto ponuky jednotiek na dlhodobý prenájom alebo predaj. Airbnb čelilo v priebehu rokov mnohým ďalším problémom, od série súdnych sporov až po masovú streľbu v nájomnom dome.

Čoraz viac sa to stáva plánom. Tovar a služby si vymieňajú tretie strany, a to skôr poloautomatickou platformou než ľudskou bytosťou. Algoritmus platformy vytvára najtenšiu dyhu medzi výberom a kontrolou pre pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu ako v odvetví, ktoré platforma nahradila, ale táto dyha umožňuje platforme vyhnúť sa tradične otravným veciam, ako je právna zodpovednosť a pracovné zákony. Medzitým sa zákazníci s menším počtom alternatívnych možností ocitnú v zajatí týchto kedysi lacných platforiem, ktoré si teraz prichádzajú vyberať svoje poplatky. Regulátori, oslnení prísľubom inovácií, prevalili alebo podpísali dohodu s diablom. Náklady platia všetci ostatní.

Oslavovať 20. výročie Engadgetupozrieme sa späť na produkty a služby, ktoré od 2. marca 2004 zmenili toto odvetvie.