Skúmanie možnosti vysnívanej komunikácie

Christophe Nolan si vo svojom sci-fi filme Inception (2010) predstavoval, že jeho hlavný hrdina vkĺzne do snov iných ľudí a dokonca formuje ich obsah. Čo ak však tento príbeh nebol tak ďaleko od skutočného života?

Náš výskum naznačuje, že je možné komunikovať s dobrovoľníkmi, keď spia, a dokonca sa s nimi v určitých kľúčových momentoch rozprávať.

Vedecké štúdium snov

Zatiaľ čo sa niekedy zobúdzame so živými spomienkami z našich nočných dobrodružstiev, inokedy prevláda dojem bezsennej noci.

Výskumy ukazujú, že si zapamätáme v priemere jeden až tri sny týždenne. Nie všetci sú si však rovní, pokiaľ ide o pripomínanie snov. Ľudia, ktorí hovoria, že nikdy nesnívajú, tvoria približne 2,7 až 6,5 % populácie.

Títo ľudia si často spomínali na svoje sny, keď boli deti. Podiel ľudí, ktorí tvrdia, že za celý svoj život nikdy nesnívali, je veľmi nízky: 0,38 %.

To, či si ľudia pamätajú svoje sny, závisí od mnohých faktorov, ako je pohlavie (ženy si svoje sny pamätajú častejšie ako muži), záujem o sny, ako aj spôsob, akým sa sny zbierajú (niektorým môže byť užitočné sledovať ich pomocou „ denník snov“ alebo napríklad záznamník).

Súkromná a prchavá povaha snov spôsobuje, že ich zachytávanie je pre vedcov zložité. V súčasnosti je však vďaka poznatkom získaným v oblasti neurovied možné klasifikovať stav bdelosti človeka analýzou jeho mozgovej aktivity, svalového tonusu a pohybov očí.

Vedci tak môžu určiť, či človek spí a v akom štádiu spánku sa nachádza: začiatok spánku, ľahký spánok s pomalými vlnami, hlboký spánok s pomalými vlnami alebo spánok s rýchlym pohybom očí (REM).

To, čo tieto fyziologické údaje nerobia, je, že nám nepovedia, či spáč sníva (sny sa môžu vyskytnúť vo všetkých štádiách spánku), nehovoriac o tom, o čom sníva. Výskumníci nemajú prístup k zážitku snov, ako sa to deje.

Preto sú nútení spoliehať sa na záznam snívajúceho po prebudení bez záruky, že tento záznam je verný tomu, čo sa stalo v hlave spiaceho.

Okrem toho, aby sme pochopili, čo sa deje v mozgu počas snívania – a na aký účel táto činnosť slúži – by sme museli vedieť porovnať mozgovú aktivitu v čase, keď sa sny vyskytujú, s tými, keď chýbajú. Je preto nevyhnutné presne určiť, kedy sa sny vyskytujú, aby sa podporila veda o snoch.

Na dosiahnutie tohto cieľa by bolo ideálne vedieť komunikovať so spáčmi. nemožné? Nie pre každého – to je miesto, kde prichádzajú na scénu jasnovidci.

Lucidné sny

Väčšina z nás si uvedomí, že sa nám snívalo až po prebudení. Na druhej strane, lucidní snívatelia majú jedinečnú schopnosť zostať si vedomí procesu snívania počas REM spánku, čo je štádium spánku, počas ktorého je mozgová aktivita bližšia k fáze bdenia.

Ešte prekvapivejšie je, že lucidní snívatelia niekedy môžu čiastočne ovládať rozprávanie svojho sna. Potom dokážu odletieť, prinútiť ľudí objaviť sa alebo zmiznúť, zmeniť počasie alebo sa premeniť na zvieratá. Možnosti sú skrátka nekonečné.

Takéto lucidné sny sa môžu vyskytnúť spontánne alebo môžu byť vytvorené špecifickým tréningom. Existencia lucidného snívania bola známa už od staroveku, no dlho sa považovala za ezoterickú a nehodnú vedeckého skúmania.

Takéto názory sa zmenili vďaka šikovnému experimentu, ktorý v 80. rokoch minulého storočia zorganizovali psychológ Keith Hearne a psychofyziológ Stephen Laberge. Títo dvaja výskumníci sa rozhodli dokázať, že ľudia s jasným snom skutočne spali, keď si uvedomili, že snívajú.

Odhliadnuc od pozorovania, že REM spánok je charakterizovaný rýchlymi pohybmi očí pri zavretých očiach (odtiaľ názov „spánok s rýchlym pohybom očí“), položili si nasledujúcu otázku: bolo by možné použiť túto vlastnosť na to, aby spiaceho človeka požiadali, aby poslať „telegram“ z ich sna do sveta okolo nich?

Hearne a Laberge naverbovali jasných snílkov, aby sa to pokúsili zistiť. Dohodli sa s nimi skôr, ako zaspali na odoslanom telegrame: účastníci budú musieť urobiť špecifické pohyby očí, napríklad trikrát pohnúť pohľadom zľava doprava, hneď ako si uvedomia, že snívajú. A zatiaľ čo boli objektívne v REM spánku, lucidní snívatelia to urobili.

Nový komunikačný kód umožnil výskumníkom od tej doby zisťovať fázy snívania v reálnom čase. Práca pripravila pôdu pre mnohé výskumné projekty, v ktorých jasnovidní rojkovia pôsobia ako tajní agenti vo svete snov, vykonávajú misie (napríklad zadržiavanie dychu vo sne) a signalizujú ich experimentátorom pomocou kódu oka.

Teraz je možné kombinovať takéto experimenty s technikami zobrazovania mozgu na štúdium oblastí mozgu zapojených do lucidného snívania. To predstavuje obrovský krok vpred v snahe lepšie porozumieť snom a tomu, ako sa tvoria.

V roku 2021, takmer 40 rokov po priekopníckej práci Hearna a Labergea, nás naša štúdia v spolupráci s akademikmi z celého sveta posunula ešte ďalej.

Od fikcie k realite: rozhovor so snívajúcim

Už sme vedeli, že lucidní snívatelia sú schopní posielať informácie zo svojich snov. Môžu ho však aj prijímať? Inými slovami, je možné hovoriť s lucidným snívateľom? Aby sme to zistili, vystavili sme lucidného snívateľa hmatovým podnetom, kým spal. Položili sme mu aj uzavreté otázky typu „Máš rád čokoládu?“.

Dokázal odpovedať úsmevom, aby naznačil „Áno“ a zamračením sa na označenie „Nie“. Lucidným snívateľom boli tiež verbálne prezentované jednoduché matematické rovnice. Boli schopní poskytnúť vhodné odpovede, zatiaľ čo zostali v spánku.

Samozrejme, lucidní snívatelia nie vždy odpovedali, ani zďaleka nie. Ale skutočnosť, že niekedy áno (18% prípadov v našej štúdii), otvorila komunikačný kanál medzi experimentátormi a snívajúcimi.

Avšak lucidné snívanie zostáva zriedkavým fenoménom a dokonca ani lucidní snívatelia nie sú lucidní po celú dobu alebo počas REM spánku. Bol komunikačný portál, ktorý sme otvorili, obmedzený len na „jasný“ REM spánok? Aby sme to zistili, podnikli sme ďalšie práce.

Rozšírenie komunikačného portálu

Aby sme zistili, či dokážeme komunikovať rovnakým spôsobom s akýmkoľvek spiacim, bez ohľadu na jeho štádium spánku, uskutočnili sme experimenty s dobrovoľníkmi s nelucidným snom bez porúch spánku, ako aj s ľuďmi trpiacimi narkolepsiou.

Toto ochorenie, ktoré spôsobuje mimovoľný spánok, spánkovú paralýzu a skorý nástup REM fázy, je spojené so zvýšeným sklonom k ​​lucidným snom.

V našom najnovšom experimente sme účastníkom predstavili existujúce slová (napr. „pizza“) a ďalšie, ktoré sme si vymysleli (napr. „ditza“) vo všetkých fázach spánku. Požiadali sme ich, aby sa usmiali alebo zamračili, aby naznačili, či bolo slovo vymyslené alebo nie. Nie je prekvapením, že ľudia s narkolepsiou boli schopní reagovať, keď boli lucidní v REM spánku, čo potvrdilo naše výsledky z roku 2021.

Čo je prekvapujúcejšie, obe skupiny účastníkov boli tiež schopné reagovať na naše verbálne podnety vo väčšine štádií spánku, dokonca aj bez lucidného snívania. Dobrovoľníci dokázali reagovať prerušovane, akoby sa v určitých presných momentoch dočasne otvárali okná spojenia s vonkajším svetom.

Podarilo sa nám dokonca určiť zloženie mozgovej aktivity vedúcej k týmto momentom otvorenosti voči vonkajšiemu svetu. Analýzou pred predložením podnetov sme boli schopní predpovedať, či spáči zareagujú alebo nie.

Prečo existujú takéto okná spojenia s vonkajším svetom? Môžeme predložiť hypotézu, že mozog sa vyvinul v kontexte, kde bolo počas spánku potrebné minimálne kognitívne spracovanie.

Vieme si napríklad predstaviť, že naši predkovia museli zostať pozorní voči vonkajším podnetom, keď spali, pre prípad, že by sa priblížil predátor. Podobne vieme, že mozog matky počas spánku prednostne reaguje na plač dieťaťa.

Naše výsledky naznačujú, že teraz je možné „hovoriť“ s akýmkoľvek spiacim, bez ohľadu na štádium spánku, v ktorom sa nachádza. Spresnením mozgových markerov, ktoré predpovedajú momenty spojenia s vonkajším svetom, by malo byť možné ďalej optimalizovať komunikačné protokoly v budúcnosť.

Tento prielom pripravuje pôdu pre dialóg so spáčmi v reálnom čase a ponúka výskumníkom možnosť preskúmať tajomstvá snov, keď sa dejú. Ak sa však hranica medzi sci-fi a realitou stenčuje, buďte si istí: neurovedci majú ešte ďaleko od toho, aby dokázali rozlúštiť vaše najdivokejšie fantázie.

Basak Turker, postdoktorandský výskumník, Brain Institute (ICM) a Delphine Oudiette, výskumníčka v kognitívnej neurovede, Inserm

Tento článok je znovu publikovaný z Konverzácia pod licenciou Creative Commons. Čítať pôvodný článok.